8. máj 2026: Pracovný deň, ktorý môže stáť firmy dvojnásobok
8. máj 2026: Pracovný deň, ktorý môže stáť firmy dvojnásobok
Z 8. mája 2026 sa stal legislatívny rébus, nad ktorým si lámu hlavu odborníci aj bežní ľudia. Musia zamestnanci prísť do práce? Majú nárok na 100 % príplatok za sviatok? A čo na to Zákonník práce? Protichodné vyjadrenia politikov situácii nepomáhajú. Jedni hovoria o chybe zákona, druhí o zámere. Kde je pravda?
Legislatívna chyba alebo zámer? Prečo je 8. máj iný ako 17. november
V rámci poslednej konsolidácie padlo rozhodnutie, že zamestnanci pôjdu do práce počas troch sviatkov – 17. novembra, 8. mája a 15. septembra. Zamestnanci 17. novembra pracovali a nikto neriešil 100 % príplatky. Prečo je to s 8. májom inak?
Odpoveď je v znení zákona. Pri 17. novembri je jasne uvedené, že nie je sviatkom pre účely Zákonníka práce. Pri 8. máji a 15. septembri to tak nie je. Tieto dni sa síce pre rok 2026 vylúčili z dní pracovného pokoja, no v zákone chýba kľúčová informácia, a to že nie sú ani sviatkami podľa Zákonníka práce.
Výsledok? Ak nedôjde k úprave, 8. máj 2026 je z pohľadu Zákonníka práce plnohodnotným sviatkom – so všetkými privilégiami pre zamestnancov a prísnymi obmedzeniami pre zamestnávateľov.
Dvojnásobné náklady, no obmedzený výkon práce
Ak zamestnanec pracuje vo sviatok, okrem mzdy má nárok na 100 % príplatok. Cena práce sa tak zamestnávateľovi prakticky zdvojnásobí. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na náhradnom voľne za prácu vo sviatok. V takom prípade príplatok nevyplatí, no nezíska ani žiadnu prácu navyše.
Problémom nie sú len zvýšené náklady, ale aj samotný výkon práce. Počas sviatkov môže zamestnávateľ nariadiť len niektoré práce, ktoré striktne vymedzuje Zákonník práce (§ 94 ods. 4). Ide napr. o naliehavé opravy, inventúru, či nakladacie a vykladacie práce.
Vzniká tak paradoxná situácia. Zamestnanci síce prídu do práce, ale nemusia vykonávať svoju bežnú prácu. Ak zamestnávateľ chce od zamestnancov štandardný výkon, potrebuje súhlas zamestnanca.
3 možnosti pre zamestnávateľa. Ale žiadna nie je zadarmo
Ak sa chce zamestnávateľ vyhnúť komplikáciám a nechá zamestnancov doma, na výber má tieto možnosti:
- Nariadenie dovolenky: Zdá sa to logické, má to však háčik. Ak 8. máj zostane sviatkom podľa Zákonníka práce, do čerpania dovolenky sa nezapočíta. Za neodpracovaný sviatok patrí zamestnancovi mesačná mzda alebo náhrada mzdy.
- Platené pracovné voľno:Zamestnávateľ nechá zamestnancov doma a poskytne im platené pracovné voľno. Zamestnanci majú deň zaplatený, no bez 100 % príplatku.
- Prekážka v práci na strane zamestnávateľa::Zamestnávateľ jednoducho nepridelí prácu. Zamestnancom patrí náhrada mzdy v sume ich priemerného zárobku.
Nech si zamestnávateľ vyberie ktorúkoľvek možnosť, efekt je v podstate rovnaký. Ušetrí na 100 % príplatku, no zaplatí deň, počas ktorého zamestnanci nepracujú. Výsledok je podobný, ako keby bol 8. máj štandardným sviatkom ako predtým.
Čo bude ďalej? Rozhodnú najbližšie týždne
Zamotaná situácia sa ešte môže vyriešiť. Najbližšia schôdza parlamentu začína 14. apríla. A práve tam môže prísť legislatívna úprava. Ako to dopadne, bude rozhodujúce aj pre 15. september 2026. Dovtedy však firmy musia počítať aj so scenárom, že 8. máj (a 15. september) je dvakrát taký drahý ako bežný pracovný deň. Pozitívom je, že neštandardné postavenie týchto sviatkov platí len v roku 2026. Potom sa všetko vráti do starých koľají.
Situáciu naďalej sledujeme a o všetkých novinkách vás budeme včas informovať.