Kros.sk Logo
Kros.sk Logo
dovolenka zamestananec

Ako si vypočítať nárok na dovolenku? 

Ako si vypočítať nárok na dovolenku? 

Keď si zamestnanec otvorí Zákonník práce, aby zistil, koľko má dovolenky po zmene zamestnania alebo ak pracuje na zmeny, zvyčajne ho rozbolí hlava. Pojmy ako pomerná časť či dovolenka za odpracované dni znejú ako z iného sveta.

Rozhodli sme sa ťažkopádne legislatívne pojmy preložiť do ľudskej reči. Na reálnych príkladoch si ukážeme, ako si vypočítať svoj nárok na dovolenku, či už pracujete klasicky od pondelka do piatka, robíte na zmeny, alebo ste len nedávno zmenili prácu.

 

1. Dovolenka za kalendárny rok – základný nárok

Ak v jednej firme pracujete celý rok, situácia je najjednoduchšia.

Počet dní Kto má nárok (kategória zamestnanca) Dôležité podmienky a poznámky
20 dní Zamestnanec do 33 rokov bez detí Základný zákonný nárok
25 dní Zamestnanec, ktorý do konca daného roka oslávi 33 rokov a starší Nárok vzniká automaticky v roku, kedy má zamestnanec dovŕšiť 33 rokov
25 dní Zamestnanec do 33 rokov, ktorý sa stará o dieťa Je nutné túto skutočnosť zamestnávateľovi písomne oznámiť
Tip
Ak ste rodič pod 33 rokov, nezabudnite odovzdať zamestnávateľovi čestné prehlásenie (alebo iný dokument podľa interných pravidiel firmy) o tom, že sa staráte o dieťa. Nárok na týchto 5 dní navyše nevzniká automaticky narodením dieťaťa, ale až dňom oznámenia zamestnávateľovi.

2. Dovolenka za odpracované dni

Ak vo firme odpracujete menej ako 60 dní z daného roka, nemáte nárok na celých 20 alebo 25 dní, ale len na dovolenku za odpracované dni.

 

Ako sa to počíta?

Za každých 21 dní, ktoré odpracujete, dostanete 1/12 z plného ročného nároku. Ako odpracovaný deň sa vám započítava aj deň, ktorý ste strávili u lekára alebo ste mali dovolenku.

 

Výpoveď v skúšobnej dobe a dovolenka

Michal má 28 rokov. Keďže má menej ako 33 rokov, jeho plný ročný nárok je 20 dní. Nastúpil do novej práce, ale po 45 odpracovaných dňoch v skúšobnej dobe sa rozhodol skončiť. Neodpracoval ani 60 dní, takže jeho nárok na dovolenku počítame inak.

 

Za každých 21 odpracovaných dní mu vzniká nárok 1/12 z 20 dní. Preto je jeho nárok 2/12 z 20 dní. Keďže si tieto dni nevyčerpal, firma mu preplatí 3,5 dňa nevyčerpanej dovolenky jeho priemerným zárobkom.

3. Pomerná časť dovolenky: Výpočet, ak nepracujete celý rok

Ak vo firme odpracujete viac ako 60 dní, ale nie celý rok, nastupuje výpočet pomernej časti. Napríklad nastúpite v marci, alebo dáte výpoveď v októbri.

 

Získavate 1/12 ročnej dovolenky za každý CELÝ kalendárny mesiac trvania vášho zamestnania.

Príklad z praxe – nástup do zamestnania v priebehu roka
Katka má 35 rokov (nárok 25 dní). Do novej práce nastúpila 2. mája a zostala tam do konca roka. Odpracovala celých 7 mesiacov (jún až december).

 

Jej nárok je: (25 dní ÷ 12 mesiacov) × 7 mesiacov = 14,5 dňa dovolenky.

 

Pozor: keďže nastúpila 2. mája, mesiac máj sa nezaráta ako celý. Nárok na pomernú časť dovolenky jej vzniká len za mesiace jún – december.

4. Výpočet dovolenky pri práci na zmeny (Krátky a dlhý týždeň)

Ľudia, ktorí pracujú spôsobom krátky a dlhý týždeň, ostávajú často zaskočení, že na páske vidia len 14 dní dovolenky namiesto 20? Je to tak správne?

 

Áno, takýto nárok je správny. Ak pracujete na zmeny (napr. 12-tky), váš nárok na dovolenku sa prepočítava inak.

 

Zamestnanec, ktorý pracuje 5 dní v týždni má nárok na dovolenku 20 dní (5 x 4 týždne) alebo 25 dní (5 x 5 týždňov). Preto je jeho týždeň dovolenky 5 dní.

 

Zmenári však priemerne odpracujú za týždeň len okolo 3,5 zmeny. Ich týždeň dovolenky teda nie je 5 dní, ale len 3,5 dňa.

Ako to funguje v praxi

Dávid má 21 rokov a robí 12-tky. Základný nárok sú 4 týždne dovolenky. Keďže v priemere robí 3,5 zmeny týždenne, jeho ročný nárok je 14 dní (4 týždne × 3,5 zmeny = 14).

 

Ak by si Dávid zobral týždeň voľna, “minie” na to len tie dni dovolenky, kedy mal reálne pracovať. Napríklad v dlhom týždni minie 4 zmeny dovolenky, v krátkom len 3 zmeny. Tých 14 “zmenových” dní dovolenky mu teda pokryje presne ten istý čas doma ako zamestnancovi, ktorý pracuje 5 dní v týždni.

 

Navyše, počas týchto 14 dní dostáva náhradu mzdy za 11,5 hodín (nie za 8), takže finančne je na tom rovnako.

Ako dlho sa dovolenkuje v okolitých krajinách?

Ak máte pocit, že našich 20 alebo 25 dní je málo, poďme sa pozrieť za hranice do susedných štátov.

  • Česká republika: Zákonný základ je rovnaký ako u nás 20 dní. Nárok na 25 dní majú zamestnanci verejnej správy. Väčšina dobrých zamestnávateľov v ČR automaticky ponúka 25 dní ako firemný benefit bez ohľadu na vek.
  • Rakúsko: Skvelé podmienky. Základ je 25 dní pre každého. Po odpracovaní 25 rokov sa však nárok šplhá až na 30 dní.
  • Poľsko: Dovolenka sa odvíja od vzdelania a dĺžky praxe. Základ je 20 dní. Ale ak máte odpracovaných viac ako 10 rokov (pričom sa do toho ráta aj štúdium na strednej a vysokej škole, ktoré pridá absolventovi VŠ hneď 8 rokov), automaticky máte nárok na 26 dní.
  • Maďarsko: Základ je 20 dní a následne sa dovolenka prísne navyšuje podľa veku. 25-ročný má +1 deň, 31-ročný +5 dní a napríklad 45-ročný zamestnanec má automaticky navýšenie o 10 dní (čiže celkovo 30 dní dovolenky).
  • Ukrajina: Štandard je 24 dní, no počítajú sa na kalendárne dni, nie na pracovné ako u nás. Odratúvajú sa vám tak aj víkendy (jeden týždeň voľna = mínus 7 dní). Aspoň raz do roka si tam musíte zobrať povinných 14 dní v kuse, a tak vo výsledku majú Ukrajinci reálne menej voľna ako my.

Preložené do ľudskej reči: vaša dovolenka závisí hlavne od:

  • vášho veku,
  • či máte dieťa,
  • koľko dní v týždni pracujete.

Slovenské pravidlá ohľadom nároku na dovolenku sú celkom štedré, no je len na vás, aby ste si svoje nároky ustrážili. Ak meníte prácu, počítajte s pomernou časťou dovolenky. Ak robíte dvanástky, nezľaknite sa nižšieho počtu dní, finančne aj časovo ste na tom približne rovnako.

Nechcete sa trápiť s výpočtami? Náš mzdový program to urobí za vás.

 

Spoznajte Mzdy a personalistika OLYMP

Zuzana Šeligová

Zuzana Šeligová

Legislatívna analytička

Predchádzajúci

Zdieľať

Nasledujúci