Kros.sk Logo
Kros.sk Logo
bolt

Keď je šéfom algoritmus: Čo mení zákon o platformovej práci pre kuriérov, vodičov a firmy

Zablokovaný účet bez vysvetlenia, tlak na rýchlosť a živnosť, ktorá skôr pripomína klasické zamestnanie. To je realita mnohých ľudí, ktorí pracujú cez aplikácie.

 

Od 2. decembra 2026 platí na Slovensku zákon č. 262/2026 Z. z. o práci vykonávanej prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy. Určuje, kedy je človek pracujúci cez platformu v skutočnosti zamestnancom, a nastavuje pravidlá pre algoritmy, ktoré o ľuďoch rozhodujú.

 

V článku sa dozviete, koho sa zákon týka, kto je zamestnanec platformy, aké práva získajú ľudia, ktorí cez aplikácie pracujú, a čo musia platformy stihnúť do konca roka.

Čo je digitálna pracovná platforma?

Digitálna pracovná platforma je firma alebo podnikateľ, ktorý cez aplikáciu či web prepája zákazníkov s ľuďmi, ktorí pre nich za peniaze vykonajú prácu. Musia byť splnené tieto štyri podmienky naraz:

  • služba funguje aspoň čiastočne online, cez aplikáciu alebo web,
  • poskytuje sa na objednávku zákazníka,
  • jej podstatou je organizovanie platenej práce ľudí, či už ide o prácu online, alebo v teréne,
  • prácu sleduje alebo o nej rozhoduje automatický systém, teda algoritmus.

 

V praxi to vyzerá napríklad tak, že si zákazník v aplikácii objedná jazdu a algoritmus ju pridelí voľnému vodičovi. Typicky ide o rozvoz jedla a nákupov, taxi či kuriérske služby cez aplikáciu.

Pozor
Platformou nie je napr. prenájom ubytovania, internetový bazár ani inzertný portál. Tie prácu ľuďom neorganizujú. Platformou nie je ani bežná firma len preto, že jej zamestnanci v práci používajú nejakú aplikáciu.

Poznámka
Zákon sa týka aj tzv. sprostredkovateľov, často nazývaných fleet partneri. Sú to firmy, ktoré majú zmluvu s platformou a ľudí na prácu cez aplikáciu si najímajú samy. Majú podobné povinnosti ako platforma a ľudia, ktorí pracujú cez nich, majú rovnaké práva.

Kto je platformový zamestnanec?

Zákon pracuje s dvoma pojmami. Osoba vykonávajúca platformovú prácu je každý, kto pracuje cez platformu. Nezáleží na type zmluvy, ktorú má uzatvorenú. Patrí sem živnostník, dohodár aj zamestnanec. Platformový zamestnanec je užšia skupina. Patria sem len tí, ktorí pracujú na pracovnú zmluvu alebo na dohodu.

 

Rozdiel je dôležitý. Niektoré práva majú všetci, iné len platformoví zamestnanci. A len na platformových zamestnancov sa vzťahuje aj Zákonník práce.

Živnosť vs. pracovný pomer. Koniec sivej zóny

Kto dnes rozváža jedlo alebo vozí ľudí cez aplikáciu, má najčastejšie živnosť. Na papieri je podnikateľ, ktorý si sám určí, kedy, koľko a ako bude pracovať. A prax? Aplikácia určuje cenu, prideľuje zákazky a za odmietnutie potrestá napr. horším hodnotením. Správa sa ako šéf.

 

Otázka znie: ide o závislú prácu, teda prácu zamestnanca, aj vtedy, keď pokyny nedáva človek, ale aplikácia?

 

Nový zákon odpovedá jasne – šéfom nemusí byť len človek. Riadiť môže aj algoritmus, a to aj nepriamo, cez hodnotenie, počet ponúk či blokovanie účtu. Pečiatka „živnosť“ na zmluve preto nestačí. Samotná aplikácia však zo živnostníka zamestnanca neurobí. Rozhodujúce je, či práca napĺňa znaky závislej práce, a teda aj to, do akej miery ju platforma riadi a organizuje.

Dôkazné bremeno sa otáča. Dokazovať bude firma

Ak má pracovník pocit, že pre platformu v skutočnosti nepracuje ako živnostník, ale ako zamestnanec, zákon mu uľahčí cestu, ako to dokázať. Bez súdu to však nepôjde. Súdny spor nie je príjemný pre nikoho, no po novom leží ťarcha dokazovania na firme.

 

Pracovník nemusí zháňať zložité dáta. Stačí, ak na súde opíše, ako ho platforma riadi a aké pokyny mu dáva. Potom už je na firme, aby presvedčivo preukázala, že človek si o svojej práci naozaj rozhoduje sám, inak súd vzťah prekvalifikuje na pracovný pomer.

 

Čo to znamená pre firmu? Ak súd uzná vzťah za pracovný pomer, rozsudok automaticky putuje do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, na Inšpektorát práce aj Finančnú správu. Pre firmu to môže znamenať spätné doplácanie daní, odvodov a opravy miezd.

Potrebujete flexibilitu? Dohody aj bez podmienky výnimočnosti

Zákon prináša aj jednu výhodu. Zákonník práce dovoľuje bežne uzatvárať dohody o prácach mimo pracovného pomeru len výnimočne. Pri platformovej práci táto podmienka neplatí.

 

Platformy môžu s ľuďmi uzatvárať dohody aj vo veľkom a úplne legálne. Je to ideálne riešenie pre nepravidelné zákazky, keď je práce raz veľa a inokedy málo.

Tip
Na tieto dohody sa vzťahujú bežné pravidlá, teda limity pracovného času, odvody a odvodové úľavy podľa druhu dohody. Výnimka sa týka iba podmienky výnimočnosti, nič iné nemení.

Ďalšie novinky, ktoré krotia algoritmy

Väčšina ďalších pravidiel mieri na algoritmy, ktoré o ľuďoch rozhodujú. Pre všetky osoby vykonávajúce platformovú prácu (t. j. zamestnanec, dohodár, podnikateľ) platí:

  • O účte rozhoduje človek. Pozastaviť či zrušiť účet alebo ukončiť spoluprácu môže len človek, nie algoritmus.
  • Právo na vysvetlenie. Ak o pracovníkovi rozhodne alebo pri rozhodovaní pomôže algoritmus, napr. pri zablokovaní účtu alebo nevyplatení odmeny, pracovník má nárok na písomné zdôvodnenie, kontaktnú osobu a preskúmanie rozhodnutia.
  • Žiadne tajomstvá o algoritme. Najneskôr v deň začatia práce sa pracovník musí dozvedieť, čo systém sleduje a podľa čoho rozhoduje.
  • Súkromie má hranice. Platforma nesmie sledovať emócie pracovníka, jeho zdravie či súkromné správy, ani zbierať údaje v čase, keď nepracuje.
  • Právo spájať sa. Platforma musí umožniť komunikáciu medzi pracovníkmi bez toho, aby do nej nazerala. V odboroch sa môžu združovať aj živnostníci.
  • Ochrana pred odvetou. Platforma nesmie trestať pracovníka za to, že sa ozve a domáha sa svojich práv.

 

Pre platformových zamestnancov (pracovný pomer, dohodár) navyše platí, že algoritmus na nich nesmie vytvárať neprimeraný tlak, ktorý by ohrozoval ich zdravie a bezpečnosť. Platforma musí vyhodnocovať bezpečnostné a zdravotné riziká svojich systémov.

Aké povinnosti majú platformy?

Každá platforma aj sprostredkovateľ sa musí ohlásiť cez registračný portál Národného inšpektorátu práce (NIP) a uviesť zákonom požadované údaje. Tí, ktorí už na Slovensku pôsobia, to musia stihnúť do 31. decembra 2026. Noví najneskôr v deň, keď začnú pôsobiť.

 

Dvakrát ročne (do 31. júla a do 31. januára) platforma hlási NIP aj počet ľudí vykonávajúcich platformovú prácu podľa druhu zmluvy a zoznam sprostredkovateľov. Prvýkrát za 1. polrok 2027. Za porušenie týchto povinností hrozí pokuta až do 50 000 eur.

Nový zákon chráni ľudí, ktorí pracujú cez digitálne pracovné platformy. Firmám pribúdajú povinnosti voči inšpekcii práce aj ľuďom. Ak vaša firma funguje ako platforma alebo sprostredkovateľ, preverte, či ľudia na živnosť v skutočnosti nevykonávajú závislú prácu.

Júlia Kyselová

Júlia Kyselová

Legislatívna analytička