Opravné položky k pohľadávkam – kedy ide o daňový výdavok?

Ešte stále sa venujeme uzatváraniu účtovných kníh, a preto by sme nemali zabudnúť ani na opravné položky. Veď aj neuhradené pohľadávky a záväzky majú vplyv na daň. Pozrime sa, kedy si môžeme pomocou opravných položiek k pohľadávkam svoj základ dane znížiť.

Čo sú vlastne opravné položky?

Ak došlo z nejakého dôvodu k zníženiu ceny nášho majetku, máme povinnosť túto zmenu preniesť aj do účtovníctva. Pri prechodnom znížení hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve, vytvárame na konci účtovného obdobia tieto opravné položky. Tvoríme ich aj za účelom dodržania zásady opatrnosti v účtovníctve.

Ako to súvisí s pohľadávkami?

Veľmi úzko. Poznáme základnú rovnicu:

Predstavme si, že sme zaúčtovali výnos z vystavenej faktúry, ktorú nám partner neuhradil. Výnos sme tak zahrnuli do našich zdaniteľných príjmov a zaplatili sme z neho koncoročnú daň z príjmov.

Máme platiť daň, aj keď nám z toho neplynie žiadny ekonomický úžitok? Pravda je taká, že áno. Tvorbou opravných položiek si však základ dane môžeme znížiť o neuhradenú sumu pohľadávky.

Opravné položky vs. daňové výdavky

Podľa § 20 Zákona o dani z príjmov môžeme do daňových výdavkov zahrnúť opravné položky napríklad k pohľadávkam:

  • ktoré sme pri vzniku zaúčtovali do zdaniteľných príjmov,
  • voči dlžníkom v konkurze alebo reštrukturalizácii,
  • rizikovým nepremlčaným pohľadávkam.

Nepremlčané rizikové pohľadávky pod lupou

Bližšie sa pozrieme na nepremlčané rizikové pohľadávky. Hovoríme o pohľadávkach, pri ktorých je predpoklad, že nám ich partner čiastočne alebo úplne neuhradí, pričom na pohľadávkach ešte neprešli 4 roky od lehoty ich splatnosti.

Z účtovného hľadiska ich tvoríme do nákladov v plnej alebo čiastočnej sume neuhradenej pohľadávky:

Z daňového hľadiska je tento náklad pre nás uznaným výdavkom len v určitej sume. Tá sa určí podľa toho, koľko dní je pohľadávka po splatnosti:

  • 20 % z menovitej hodnoty pohľadávky – uplynie 360 dní od splatnosti,

  • 50 % z menovitej hodnoty pohľadávky – uplynie viac ako 720 dní od splatnosti,

  • 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky – uplynie viac ako 1080 dní.

Príklad:

Z minulého roka máme odoslanú prenesenú faktúru v sume 4 000 € s DPH, splatná bola 15. 11. 2016. Pre platobnú neschopnosť partnera sme ju k 31. 12. 2017 vyhodnotili ako rizikovú pohľadávku a rozhodli sme sa k nej vytvoriť opravnú položku v plnej sume pohľadávky, t. j. 4 000 €.

Na tvorbu OP sa musíme pozrieť aj z daňového hľadiska:

1. Od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 360 dní, opravná položka je podľa ZDP v aktuálnom účtovnom období daňovým výdavkom len do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky, t. j. v sume 800 €. Účtovať budeme 547/391 a hodnota 800 € tak bude v roku 2017 súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 100.

2. Zvyšnú hodnotu vytvorenej opravnej položky, t. j . 3 200 € nemôžeme zahrnúť do daňových výdavkov. Opäť budeme účtovať 547/391, pri účte 547 však zadáme analytiku, ktorú používame pre pripočítateľné položky smerujúce na riadok 130 DPPO. O túto sumu tak v danom zdaňovacom období zvýšime výsledok hospodárenia.

Zúčtovanie opravných položiek

Každú vytvorenú opravnú položku máme povinnosť zúčtovať, to znamená rozpustiť. Napríklad, ak sme sa s partnerom dohodli na splátkovom kalendári, vtedy hovoríme o zániku predpokladu tvorby opravnej položky – čiže pohľadávka už nie je pre nás riziková. Prípadne pri vyradení pohľadávky, kedy ju odpíšeme respektíve postúpime. Opäť sledujeme účtovný aj daňový pohľad.

 

Viac príkladov nájdete v našom videoškolení Pohľadávky a záväzky z pohľadu dane. Pozrite si jeho ukážku:

Komentáre k článku:

Súvisiace témy k článku:
KROS
Share via
3 Shares