Tieto dni sa stali legislatívnym rébusom, nad ktorým si lámali hlavu odborníci aj bežní ľudia. Musia zamestnanci prísť do práce? Majú nárok na 100 % príplatok za sviatok? A čo na to Zákonník práce?

Situácii nepomáhali ani protichodné vyjadrenia politikov. Jedni hovoria o chybe zákona, druhí o zámere. Svetlo do tejto problematiky má vniesť práve stanovisko ministerstva práce, na základe ktorého sme aktualizovali nasledujúci text.

Legislatívna chyba alebo zámer? Prečo je 8. máj iný ako 17. november

V rámci poslednej konsolidácie padlo rozhodnutie, že zamestnanci pôjdu do práce počas troch sviatkov – 17. novembra, 8. mája a 15. septembra. Zamestnanci 17. novembra pracovali a nikto neriešil 100 % príplatky. Prečo je to s 8. májom inak?

Odpoveď je v znení zákona. Pri 17. novembri je jasne uvedené, že nie je sviatkom pre účely Zákonníka práce. Pri 8. máji a 15. septembri to tak nie je. Tieto dni sa síce pre rok 2026 vylúčili z dní pracovného pokoja, no v zákone chýba kľúčová informácia, a to že nie sú ani sviatkami podľa Zákonníka práce.

Výsledok? Podľa stanoviska ministerstva práce sú 8. máj a 15. september podľa niektorých ustanovení Zákonníka práce sviatkom, podľa iných nie.

Dvojnásobné náklady, bez obmedzenia výkonu práce

Tieto dni sa považujú za sviatok pri posúdení nároku na príplatok za sviatok. Ak zamestnanec pracuje vo sviatok, okrem mzdy má nárok na 100 % príplatok. Cena práce sa tak zamestnávateľovi prakticky zdvojnásobí. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na náhradnom voľne za prácu vo sviatok. V takom prípade príplatok nevyplatí, no nezíska ani žiadnu prácu navyše.

Podľa usmernenia ministerstva práce, však tieto dni nie sú sviatkom pri obmedzení, aké práce môže zamestnávateľ svojim zamestnancom nariadiť. Počas sviatkov môže zamestnávateľ nariadiť len niektoré práce, ktoré striktne vymedzuje Zákonník práce (§ 94 ods. 4). Ide napr. o naliehavé opravy, inventúru, či nakladacie a vykladacie práce. Toto pri 8. máji a 15. septembri podľa stanoviska v roku 2026 neplatí.

Zamestnanci, ktorí prídu do práce budú vykonávať svoju bežnú prácu. Zamestnávateľ na rozdiel od iných sviatkov nepotrebuje súhlas zamestnanca.

3 možnosti pre zamestnávateľa. Ale žiadna nie je zadarmo

Ak sa chce zamestnávateľ vyhnúť zvýšeným nákladom a nechá zamestnancov doma, na výber má tieto možnosti:

• Nariadenie dovolenky: pôvodne sme uvádzali, že nariadená dovolenka nie je riešením, nakoľko dovolenka počas sviatku sa nezapočítava do čerpania dovolenky. Podľa stanoviska ministerstva práce však 8. máj (ani 15. september) sa za sviatok na tento účel nepovažuje. Zamestnávateľovi tak nič nebráni v nariadení dovolenky na tento deň.
• Platené pracovné voľno: Zamestnávateľ nechá zamestnancov doma a poskytne im platené pracovné voľno. Zamestnanci majú deň zaplatený, no bez 100 % príplatku.
• Prekážka v práci na strane zamestnávateľa: Zamestnávateľ jednoducho nepridelí prácu. Zamestnancom patrí náhrada mzdy v sume ich priemerného zárobku.

Nech si zamestnávateľ vyberie ktorúkoľvek možnosť, efekt je v podstate rovnaký. Ušetrí na 100 % príplatku, no zaplatí deň, počas ktorého zamestnanci nepracujú. Výsledok je podobný, ako keby bol 8. máj štandardným sviatkom ako predtým.

Pozitívom je, že neštandardné postavenie týchto sviatkov platí len v roku 2026. Potom sa všetko vráti do starých koľají.