Menu

Daňová evidencia – zjednodušenie účtovnej administratívy pre SZČO

V r. 2009 pribudla do zákona o dani z príjmov pre SZČO možnosť viesť namiesto jednoduchého účtovníctva o čosi jednoduchšiu evidenciu daňových príjmov a výdavkov, vrátane niekoľkých ďalších evidencií. Podnikateľom tak ubudlo viacero povinností a hrozba súvisiacich sankcií vyplývajúcich najmä zo Zákona o účtovníctve a ostatných účtovných predpisov. Namiesto pomerne rozsiahlych a početných účtovných noriem však pravidlá pre daňovú evidenciu upravuje iba jeden jediný odsek v zákone o dani z príjmov (§ 6 ods. 11).

Do konca roka 2013 bola možnosť vybrať si daňovú evidenciu obmedzená len pre niektoré SZČO (išlo najmä o sumu obratu a podmienku nezamestnávania zamestnancov). Novinkou pre rok 2014 je však umožnenie evidovať podnikateľské príjmy a výdavky touto zjednodušenou formou pre všetky SZČO dosahujúce príjmy v zmysle § 6 zákona o dani z príjmov. Daňová evidencia si preto zaslúži viac pozornosti.

Aké výhody znamená pre podnikateľa daňová evidencia?

  • podnikateľ nepodlieha účtovným predpisom a nie je možné ho postihnúť za prehrešky voči týmto zákonom;
  • podnikateľ nezostavuje účtovnú závierku – ide o “Výkaz o majetku a záväzkoch” a “Výkaz o príjmoch a výdavkoch”, niektoré údaje inak uvádzané v týchto výkazoch však uvádza v rámci tlačiva daňového priznania pre daň z príjmov;
  • nevykonáva inventarizáciu;
  • v rámci príjmov a výdavkov eviduje podnikateľ iba svoje daňové príjmy a daňové výdavky – v časovom slede;
  • nie je povinný vyčísľovať kurzové rozdiely – medzi daňové príjmy a daňové výdavky zahŕňa skutočne zinkasované/vynaložené sumy;
  • v praxi nie je povinný účtovať o knihe pokladnice resp. knihe bankového účtu – inými slovami, nemusí evidovať/účtovať každý jeden hotovostný či bezhotovostný príjem v chronologickom slede. Vyhne sa tak prácnej evidencii príjmov a výdavkov nesúvisiacich s podnikaním vrátane evidencie priebežných položiek pri prevodoch medzi bankovými účtami a pokladnicami.

Aké povinnosti však podnikateľovi neodstraňuje?

  • podnikateľ podlieha ostatným predpisom – najmä teda zákonu o dani z príjmov a z neho plynúcim pravidlám pre stanovenie základu dane či napr. možnú uznateľnosť daňových výdavkov. V prípade, ak ide o platiteľa DPH, podlieha navyše zákonu o DPH (náležitosti vystavovania faktúr, povinné vedenie záznamov a najmä správne stanovenie režimu DPH); v prípade zamestnávania zamestnancov podlieha pracovno-právnym predpisom a predpisom, týkajúcim sa poistných odvodov;
  • v rámci evidencie príjmov a výdavkov musia prijaté a vydané doklady obsahovať väčšinu náležitostí účtovného dokladu stanovené v zákone o účtovníctve (§ 10);
  • okrem evidencie výlučne daňových príjmov a výdavkov v časovom slede vedie podnikateľ aj evidenciu hmotného a nehmotného majetku zaradeného v obchodnom majetku, evidenciu pohľadávok, záväzkov a zásob;
  • v záujme správneho a presného vyčíslenia niektorých daňových výdavkov je potrebné viesť samostatné podrobnejšie evidencie, ktoré v princípe zodpovedajú účtovným knihám či podmienkam pre daňovú uznateľnosť – môže ísť najmä o odpisový plán hmotného a nehmotného majetku, evidenciu jázd, evidenciu cenín (najmä stravovacích poukážok v prípade uplatňovania daňových výdavkov na stravné SZČO), či napr. evidenciu miezd a sociálneho fondu. Nejde tam o sumarizáciu príjmov a výdavkov, ako by sa podnikateľovi mohlo na prvý pohľad zdať.

Okrem toho sa na daňovú evidenciu vzťahujú aj možné nejednoznačnosti, plynúce z veľmi nepresne stanovených pravidiel (spomenutý jeden odstavec), či akési pozabudnutie “prepojiť” zákon o dani z príjmov a postupy účtovania. Môže ísť napr. o:

  • Koncoročné úpravy základu dane z príjmov – pri vedení jednoduchého účtovníctva je podnikateľ povinný transformovať účtovný hospodársky výsledok na základ dane. Prostriedkom sú uzávierkové účtovné operácie, ktoré hospodársky výsledok buď zvyšujú alebo znižujú – môže ísť napr. o tvorbu či zrušenie opravnej položky k pohľadávkam, resp. daňový odpis pohľadávky, či uplatnenie daňovej zostatkovej ceny pri predaji majetku. Pri vedení daňovej evidencie môže podnikateľ (resp. jeho účtovník) zahrnúť tieto položky medzi chronologicky evidované daňové príjmy a výdavky a časť z nich uplatniť až na konci roka alebo prioritne evidovať účtovné príjmy a výdavky a daňovo ich upraviť až po skončení roka (t. j. podobne ako v prípade jednoduchého účtovníctva). Jednoducho povedané: pre vedenie jednoduchého účtovníctva existuje aspoň približne presný postup pre tento proces, pre vedenie daňovej evidencie nie je stanovený v žiadnej miere.
  • Evidenciu zásob – v prípade vedenia jednoduchého účtovníctva stanovujú pravidlá pre oceňovanie či účtovanie zásob pomerne presne účtovné predpisy (napr. spôsob oceňovania úbytku zásob). Je podnikateľ povinný “použiť” tieto ustanovenia alebo – keďže zákon o dani z príjmov na ne neodkazuje – ignorovať ich a evidovať zásoby iným spôsobom? Ako?

Daňová evidencia znamená jednoznačne zjednodušenie viacerých povinností podnikateľa a zníženie administratívnej záťaže – mnohé evidencie, výkazy či napr. povinná inventarizácia nemajú najmä v prípade malých podnikateľov žiadny informatívny význam a účtovníci ich v praxi vyhotovujú často len formálne. Ak sa tak už nestalo pri zavedení daňovej evidencie do zákona o dani z príjmov v roku 2009, tak by aspoň pri príležitosti rozšírenia tejto formy evidencie na všetky SZČO mohol pravidlá pre jej vedenie upresniť metodický pokyn, usmernenie alebo iný informačný materiál zo strany Ministerstva financií resp. Finančnej správy.

Zdieľať
Súvisiace témy k článku
KROS
O nás
Blog
Kontakty