Umelá inteligencia (nielen) pre podnikanie, časť 11: Umelá inteligencia a budúcnosť zdravotníctva

Autor článku

Autor článku

Martin Spano je slovenský počítačový vedec, spisovateľ, futurista a popularizátor informatiky, programovania a umelej inteligencie. Prednáša na technologických konferenciách a zapája sa aktívne do verejnej diskusie o umelej inteligencii. V sérii svojich blogových článkov nás uvedie do sveta umelej inteligencie a jej potenciálu vo svete podnikania a účtovníctva.

Nachádzame sa na prahu technologickej revolúcie. Umelá inteligencia (AI) zmení mnohé odvetvia na nepoznanie. Výnimkou nebude ani zdravotníctvo. Budú nás vyšetrovať robotickí doktori? Stratia lekári prácu? Aká je budúcnosť zdravotníctva? Práve týmito otázkami sa dnes budeme zaoberať. 

Budúcnosť zdravotníctva

Vďaka umelej inteligencii bude možné personalizovať medicínu. Z kapacitných dôvodov nie je v súčasnosti možné pristupovať ku každému pacientovi individuálne, čo je obzvlášť problém v prípade veľmi ojedinelých chorôb. Umelá inteligencia je ľubovoľne škálovateľná, to znamená, že každému pacientovi môže vyhradiť doslova neobmedzené množstvo času. Každá, aj ojedinelá choroba, z celosvetového hľadiska až taká ojedinelá nie je. Je to niečo podobné, ako keď máte nejakú exotickú záľubu. Vo svojom okolí neviete nikoho podobného nájsť. V celom svete však takých ľudí vďaka sociálnym sieťam nájdete tisíce.

Ďalšou oblasťou, kde nám AI pomôže, je štúdium medicínskych informácií. Rastú totiž takmer exponenciálnym tempom. Kým čas zdvojnásobenia lekárskych vedomostí bol približne 50 rokov v roku 1950, v súčasnosti sa počet nových medicínskych informácií zdvojnásobí približne iba za 70 dní. Také nové množstvo informácií nedokáže ani pri dobrej vôli absorbovať žiaden lekár na svete. Potrebujeme technológiu, ktorá nám z týchto informácií urobí „výcuc“. Práve toto dokáže technológia spracovania prirodzeného jazyka (NLP = natural language processing). A ešte oveľa viac.

Zoberme si zjednodušene návštevu pacienta u lekára. Dajme tomu, že lekár má na pacienta 10 minút. V súčasnosti to funguje tak, že pokiaľ lekár pacienta nepozná, prvých 8 minút venuje štúdiu zdravotnej histórie pacienta. A iba dve minúty má skutočný čas venovať sa pacientovi. Počty minút sú iba na ilustráciu, môže to byť 15 minút k 5 minútam, dôležitý je nepomer. Umelá inteligencia by to mohla otočiť. Prakticky okamžite z dát o pacientovi urobí „výcuc“, ten si lekár za 2 minúty prečíta a 8 minút sa môže venovať pacientovi. Samozrejme, takéto niečo predpokladá plne zdigitalizované zdravotníctvo, keďže umelá inteligencia vie robiť „insights“ len z digitálnych dát. Našťastie k nemu už vo svete, vrátane Slovenska, smerujeme

Umelá inteligencia už v súčasnosti dokáže na úrovni človeka, či dokonca vyššej, vyhodnocovať zdravotný stav. Zakašlete do telefónu a ten vám hneď povie, či máte COVID. Telefónom odfotíte znamienko a on vám povie, či je znamienko v poriadku alebo či ho má radšej skontrolovať dermatológ.

V budúcnosti však vďaka nej budeme vedieť o chorobách ešte dokonca skôr, než nastanú. Nanoroboti v tele budú ustavične monitorovať naše telesné funkcie a rozoznávať stopové znaky začínajúcej choroby, ktorá by inak ešte dlho ostala neodhalená.

Ako také niečo funguje? 

Umelá inteligencia sa podobne ako malé dieťa učí. Tento proces voláme strojové učenie. Podobne ako dieťa potrebuje hodiny tréningu na naučenie niektorých úloh, trénuje sa umelá inteligencia z veľmi veľkého množstva dát. Keď jej ukážete jeden obrázok patologického tkaniva, veľmi múdra z toho nebude. Keď jej ich ukážete miliardy, rozozná chorobu lepšie ako človek. Len čo sa niečo takto dokonale naučí, môže byť nespočetnekrát skopírovaná a teoreticky použitá vo všetkých zdravotníckych zariadeniach sveta. Dokáže pracovať 24/7 a po úvodnom nákupe už nestojí nič navyše.

Výzvy na ceste k budúcnosti

Umelá inteligencia na trénovanie potrebuje obrovské množstvá dát. A to nie hocijaké. Musia byť dobrej kvality, čiže štandardizované. No a musí ich byť dostatočne veľké množstvo. V prípade zdravotníckych dát je to však veľký problém. V prvom rade, zatiaľ čo pieseň si vďaka formátu mp3 môžete vypočuť prakticky na ľubovoľnom prehrávači na svete, zdravotnícke dáta o pacientovi z jednej nemocnice či zo zdravotníckeho zariadenia často v inom, pre nejednotnosť dát neviete použiť. Ďalším problémom je ochrana osobných dát. Obzvlášť dáta o chorobách sú pre väčšinu z nás veľmi citlivou záležitosťou. Bez ich poskytnutia však algoritmy umelej inteligencie nebudú fungovať. Pritom veľmi jednoduchým riešením je ich anonymizovať. A poskytnúť za poplatok či odmenu na dátovom trhu. 

Na tomto trhu si ich firma zaoberajúca sa vývojom umelej inteligencie pre zdravotníctvo bude môcť kúpiť. Boli by to, samozrejme, anonymizované dáta. Vhodným riešením odmeny by bola napríklad zľava na poistení. Poisťovne by nevedeli, od koho dáta prichádzajú. 

Lekári prácu nestratia

Prídu teda lekári či sestry o prácu? Ale kdeže! Umelá inteligencia významne pomôže s prácou, ktorú lekár v súčasnosti robí. Konečné rozhodnutie o tom, aká liečba bude pacientovi nasadená, ostane však vždy na lekárovi. Je na to viacero dôvodov. Prvý je legislatívny. Lekár svojimi rozhodnutiami zodpovedá za stav pacienta. V prípade „AI doktora“ by nebolo jasné, kto je zodpovedný. Firma, ktorá „AI doktora“ naprogramovala, konkrétni programátori, ktorí ho programovali, alebo zdravotnícke zariadenie, ktoré ho používa? Ďalej lekár podobne ako človek rozmýšľa pri liečbe v celkovom kontexte, keďže je sám človekom. Je empatický a sociálne inteligentný, také niečo strojom chýba. Takže nie. Technológie nenahradia lekárov. Nahradia iba lekárov, ktorí ich nebudú používať. Lekár sa bude môcť viac venovať jeho pacientom. Umelá inteligencia teda paradoxne spraví zdravotníctvo humánnejším.


Súvisiace témy k článku:
Komentáre k článku:
KROS
5 Shares
Copy link