Konatelia, spoločníci a zamestnanci: pozor na garančné či úrazové poistenie

Sociálne poistenie zamestnancov – resp. ich zamestnávateľov – v štátnej Sociálnej poisťovni pozostáva v súčasnosti z niekoľkých druhov poistení. Jedným z nich je aj tzv. garančné poistenie – určené je na na krytie prípadnej platobnej neschopnosti zamestnávateľa a platí ho iba zamestnávateľ zo svojich nákladov, teda nezráža sa zo mzdy či odmeny zamestnanca. Pri prihlasovaní, vykazovaní a následnom platení garančného poistenia je však dôležité rozlišovať postavenie zamestnanca – rozdielnym spôsobom sa vykazuje bežný zamestnanec v pracovnom pomere, zamestnanec, ktorý je spoločníkom alebo dokonca štatutár odmeňovaný na základe zmluvy podľa Obchodného zákonníka.

“Štandardný” nezávislý zamestnanec

Ak zamestnávateľ (bez ohľadu na právnu formu) zamestná riadneho zamestnanca v zmysle pracovného práva, takýto zamestnanec podlieha garančnému poisteniu v plnej miere. Zamestnávateľ ho teda prihlasuje aj na toto poistenie (v “Registračnom liste fyzickej osoby” sa v časti “4. Doplňujúce údaje” vľavo uvedie “Nie”), rovnako sa pri svojej registrácii zamestnávateľ na toto poistenie prihlasuje sám (na Registračnom liste zamestnávateľa sa pri výraze “GP platí” uvedie “Áno”). Garančné poistenie je následne vykázané aj v mesačnom “Mesačnom výkaze poistného a príspevkov” resp. vo “Výkaze poistného a príspevkov” a samozrejme je potrebné ho aj zaplatiť.

Spoločník ako zamestnanec (pracovné právo)

Zbystriť pozornosť je potrebné predovšetkým pri zamestnaní spoločníka resp. akcionára samotného zamestnávateľa. Ak spoločnosť ako zamestnávateľ ako zamestnanca podľa pracovného práva zamestná svojho spoločníka, ktorý je zároveň štatutárom, môžu nastať 2 situácie:
  • ak má spoločník menší ako 50%-ný podiel v spoločnosti, postupuje ako v prípade “štandardného” zamestnanca uvedeného vyššie. Podlieha teda garančnému poisteniu v plnej miere
  • ak má spoločník 50%-ný a vyšší podiel “na majetku” spoločnosti a zároveň je štatutárom spoločnosti,garančnému poisteniu nepodlieha. Pri registrácii zamestnanca sa táto skutočnosť zohľadní v časti “4. Doplňujúce údaje” vľavo a uvedie sa “Áno”. Mesačné výkazy neobsahujú výpočítané garančné poistenie a rovnako sa štátu neodvádza. Pri prihlasovaní samotného zamestnávateľa je potrebné brať do úvahy, či bude zamestnávať aj riadnych zamestnancov bez podielu na majetku spoločnosti (v tomto prípade sa pri “GP platí” uvedie “Áno”) alebo iba spoločníka resp. spoločníkov s uvedeným podielom, ktorí sú zároveň štatutármi vtedy sa pri “GP platí” uvedie “Nie”)

Štatutár s odmenou (obchodné právo)

Ešte o čosi rozdielnejšia situácia nastane, ak spoločnosť uzavrie zmluvu o výkone funkcie konateľa, resp. mandátnu zmluvu so štatutárom spoločnosti (obe podľa Obchodného zákonníka), na základe ktorej plynie štatutárovi odmena. Príslušná odmena podlieha preddavkom na daň z príjmov ako aj odvodom do Sociálnej a zdravotnej poisťovni takmer rovnako ako mzda zamestnanca podľa Zákonníka práce. V prípade štatutára však odmena nepodlieha garančnému poisteniu a dokonca ani úrazovému poisteniu. Garančné poistenie je opäť potrebné zohľadniť na príslušných prihláškach zamestnávateľa ako aj štatutára ako zamestnanca, neplatenie úrazového poistenia sa zohľadní iba v mesačných výkazoch.

Pozor na sankcie

V praxi sa občas stanú situácie, keď je prípadný spoločník s vyšším ako 50%-nym podielom prípadne štatutár mimo pracovného práva prihlásený ako riadny zamestnanec a sú zaňho vykazované aj odvádzané plné odvody ako v prípade riadneho zamestnanca, tj vrátane garančného a úrazového poistenia. Logický a ľudský výklad z praxe znie, že je to snáď v poriadku – veď štátu predsa zamestnávateľ odviedol viac než mal. V skutočnosti však z porušení zákona – tj nesprávne prihlášky a nesprávne výkazy – môžu plynúť zamestnávateľovi sankcie. Je dobré teda rôzne typy pracovných pomerov a vzťahov skúmať aj z hľadiska spomenutých poistení a vyhnúť sa tak zbytočným problémov v budúcnosti. A čo s prípadnými chybami uskutočnenými v minulosti – teda so situáciou, ak boli “špecifickí” zamestnanci prihlásení a vykazovaní s plnými, no nesprávnymi odvodmi? Slovenské zákony síce “priznanie sa” k minulým prehreškom nijak zvlášt neodmeňujú (dokonca často práve naopak), podľa všetkého je však lepšie staré chyby opraviť “ex post” vrátane opráv všetkých doterajších mesačných výkazov.
Komentáre k článku:

Súvisiace témy k článku:
KROS
Share via