Pri akých prekážkach má zamestnanec nárok na náhradu mzdy?

Počas trvania pracovnoprávneho vzťahu dochádza k rôznym situáciám, počas ktorých zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Pri niektorých prekážkach má zamestnanec, v zmysle platnej legislatívy, nárok na náhradu príjmu. Viete, o ktoré ide?

Návšteva v zdravotníckom zariadení

Zamestnanec má nárok na preplatenie 7 dní v kalendárnom roku pri potrebe návštevy zdravotníckeho zariadenia. Za čas vyšetrenia alebo ošetrenia mu je zamestnávateľ povinný poskytnúť náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. V prípade, ak zamestnanec potrebuje väčší rozsah dní nad zákonom stanovený rozsah (nad 7 dní), má nárok už len na pracovné voľno bez náhrady príjmu. Tehotná zamestnankyňa má navyše nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy počas preventívnych lekárskych prehliadok súvisiacich s tehotenstvom aj nad rámec 7 dní, ktoré stanovuje zákon.

Zamestnanec má tiež nárok počas 7 dní v kalendárnom roku sprevádzať rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. Za čas sprevádzania mu rovnako patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zdravotne postihnutého dieťaťa, má jeho rodinný príslušník nárok na 10 dní sprevádzania do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Takúto možnosť má však len jeden z rodinných príslušníkov.

Okrem uvedených situácií, má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na čas prevozu tehotnej partnerky do zdravotníckeho zariadenia, v čase tesne pred narodením dieťaťa.

Ak zamestnanec daruje krv alebo ďalšie biologické materiály, má nárok na ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy na čas cesty na odber a na čas potrebný na zotavenie. Lekár môže určiť čas na zotavenie až 96 hodín, ktoré zasahujú do pracovného času zamestnanca.

Úmrtie

Zamestnanec má zákonný nárok na 2 dni pracovného voľna s náhradou mzdy pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a ďalší deň s náhradou mzdy na účasť na pohrebe, teda spolu 3 dni. V prípade úmrtia rodiča alebo súrodenca zamestnanca, resp. rodiča alebo súrodenca zamestnancovho manžela, má nárok na 1 deň pracovného voľna s náhradou mzdy. Ak by zamestnanec vybavoval veci súvisiace s pohrebom, má nárok na ďalší deň pracovného voľna s náhradou mzdy.

Nárok na pracovné voľno, s náhradou mzdy najviac na 1 deň, má zamestnanec v prípade, ak sa zúčastní pohrebu svojho prarodiča alebo vnuka, resp. prarodiča alebo vnuka manžela. Rovnako 1 deň pracovného voľna, s náhradou mzdy na deň pohrebu, má zamestnanec, ktorý žil so zosnulým v spoločnej domácnosti. Ak by zamestnanec vybavoval veci súvisiace s pohrebom, má nárok na ďalší deň pracovného voľna s náhradou mzdy.

Svadba

Z dôvodu vlastnej svadby má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na 1 deň na účasť na svadbe. Nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy má zamestnanec iba v prípade, ak deň svadby pripadne na zamestnancov bežný pracovný deň. Ak zamestnanec napríklad pracuje od pondelka do piatku a svadba pripadla na sobotu, nárok na voľno ani na náhradu mzdy nemá. Ak sa chce zamestnanec zúčastniť na svadbe rodiča alebo dieťaťa, má nárok len na pracovné voľno, nárok na náhradu mzdy v tomto prípade zamestnanec nemá.

Cesta do zamestnania

Ak zamestnanec so zdravotným postihnutím, ktorý využíva individuálny dopravný prostriedok, má znemožnený nástup do zamestnania kvôli zlým poveternostným podmienkam, má nárok na najviac 1 deň pracovného voľna s náhradou mzdy.

Sťahovanie zamestnanca

Zamestnanec, ktorý sa presťahuje v záujme zamestnávateľa, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Ak by šlo o sťahovanie bez záujmu zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na pracovné voľno v rozsahu 1 dňa, ak sa sťahuje v rámci tej istej obce a v rozsahu 2 dní, ak sa sťahuje do inej obce. V týchto prípadoch už nárok na náhradu mzdy zamestnanec nemá.

Hľadanie nového miesta

Ak zamestnanec končí pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v Zákonníku práce § 63 ods.1 písm. a) až c), má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu jedného poldňa v týždni počas plynúcej výpovednej doby. Toto pracovné voľno je možné aj zlúčiť, ale len v prípade súhlasného stanoviska zo strany zamestnávateľa. Ak by bol pracovný pomer ukončený z iných dôvodov, má zamestnanec nárok len na pracovné voľno v rovnakom rozsahu, avšak už bez náhrady mzdy.

Zamestnávateľ môže poskytnúť náhradu mzdy aj nad rámec Zákonníka práce a to v prípade, ak to má so zamestnancami dohodnuté v pracovnej alebo kolektívnej zmluve.

Komentáre k článku:

Súvisiace témy k článku:
      
KROS
Share via