Všetko dôležité o práci vo sviatok

Zákonníku práce č. 311/2201 Z.z. §122 (ďalej len ZP) je definované, na čo má zamestnanec nárok pri práci vo sviatok. Na to, aby sme vedeli za ktoré dni prináleží zamestnancovi mzda resp. náhrada mzdy je potrebné vedieť, ktoré dni môžeme považovať za sviatok. Tieto dni definuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Pri preplácaní sviatkov je ešte veľmi dôležité vedieť, či vo firme bežne zamestnanci vo sviatok pracujú alebo nepracujú a teda, či sviatok pripadol na bežný pracovný deň zamestnanca alebo tento deň bežne zamestnanec nepracuje.

1. sviatok pripadol na bežný pracovný deň

a) zamestnanec nepracoval

ZP §122 ods. 3 Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety.

ZP §122 ods. 3 teda rieši situáciu, že vo firme zamestnanci bežne vo sviatok nepracujú. Aby ani títo zamestnanci neboli ukrátení o mzdu, lebo nemohli pracovať, tak v zmysle tohto paragrafu im je vyplatená mzda. Okrem toho, sa ešte prihliada na to, či je zamestnanec odmeňovaný hodinovou alebo mesačnou mzdou.  Ak je teda zamestnanec  odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou patrí mu mzda, ktorá je už zahrnutá v jeho mesačnej mzde. V tomto prípade, mu už nepatrí náhrada mzdy za sviatok. V prípade, že ste sa teda v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve dohodli na preplácaní sviatku priemerom, tak aj mesačne odmeňovaný zamestnanec, bude mať sviatok preplácaný priemerným zárobkom.

Rovnako sa postupuje aj v prípade, že zamestnanec bežne cez sviatky pracuje, ale nepracoval, nakoľko zmysle ZP §94 ods.5 nemôže zamestnanec pracovať 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra.

ZP ešte rieši aj situácie, kedy zamestnanec nenastúpi do práce na zmenu (neospravedlnená absencia), ktorá by bola pred alebo po sviatku, vtedy takémuto zamestnancovi náhrada mzdy resp. mzda za sviatok nepatrí.

b) zamestnanec pracoval, ale pracovať nemal

ZP §122 ods.1 Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

V prípade, že zamestnanec pracoval vo sviatok, ktorý nie je jeho bežným pracovným dňom (zamestnanci bežne nepracujú vo sviatok, ale zamestnávateľ im v na daný deň nariadil prácu), tak zamestnancovi patrí za tento odpracovaný deň okrem bežnej mzdy aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (ďalej len príplatok za prácu vo sviatok). Pravdaže, zamestnanec sa môže dohodnúť so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna, v tomto prípade mu však  príplatok za prácu  za sviatok už nepatrí.

Ak teda zamestnanec pracoval vo sviatok, môže sa rozhodnúť, či chce, aby mu bol vyplatený príplatok za prácu vo sviatok, alebo si bude čerpať náhradné voľno. Tu je však dôležité, aby bolo náhradné voľno čerpané počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období. Ak by zamestnanec v tomto období  nečerpal náhradné voľno, tak zamestnávateľ je povinný mu doplatiť príplatok za prácu vo sviatok.

Ak vo sviatok pracuje mesačne odmeňovaný zamestnanec, čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda.  Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí. Zákonník práce však umožňuje dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, že aj zamestnanec s mesačnou mzdou, bude mať pri čerpaní náhradného voľna za sviatok vyplatenú náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.         

c) zamestnanec pracovať mal, aj pracoval

V praxi môže nastať aj taká situácia, že vo firme zamestnanci bežne vo sviatok pracujú. To znamená, že ak sviatok priadne na deň v týždni, ktorý je bežnou zmenou zamestnanca, vtedy patrí zamestnancovi jeho mzda (mesačná alebo hodinová) a príplatok za prácu vo sviatok. V tomto prípade už zamestnanec nemôže čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok.

2.  sviatok pripadol na deň, ktorý nie je bežný pracovným dňom zamestnanca

Jedná sa najmä o zmenových zamestnancov, ktorí  majú rozvrhnutý pracovný čas nerovnomerne, čiže nepracujú každý deň v týždni. To znamená, že je potrebné rozlišovať, či v deň sviatku mal alebo nemal zamestnanec pracovať. Prípadne sa môže jednať o bežných zamestnancov, ktorí majú pracovný kalendár rozvrhnutý rovnomerne na Po-Pi a sviatok pripadne na víkend, kedy zamestnanci bežne nepracujú.

a) zamestnanec nepracoval 

Ak pripadne sviatok na deň, kedy zamestnanec nemal mať zmenu a teda ani skutočne vo sviatok nepracoval, zamestnanec nemá nárok na mzdu a ani na náhradu mzdy, nakoľko mu mzda neušla z dôvodu toho, že bol sviatok.  

b) zamestnanec pracoval , ale pracovať nemal

Zamestnanec nemal rozvrhnutú zmenu na sviatok, čiže nemal v deň sviatku pracovať, ale zamestnávateľ mu nariadil prácu vo sviatok. Napr. zamestnanec bežne pracuje napr. pondelok – piatok a sviatok pripadne na víkend, alebo zmenový pracovník, ktorý odpracuje sviatok, avšak na tento deň nemal naplánovanú zmenu. Takýto zamestnanec má nárok na príplatok za prácu vo sviatok. Okrem toho, keďže pracuje nad rámec určeného týždenného pracovného času, má ešte nárok na mzdu za nadčas a nadčasový príplatok. Zamestnanec sa môže dohodnúť so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna, avšak v tomto prípade sa musí ešte rozhodnúť, či chce čerpať náhradné voľno za sviatok alebo za nadčas. Ak bude čerpať náhradné voľno za sviatok, tak mu nepatrí príplatok za prácu vo sviatok a ak by čerpal náhradné voľno za nadčas, tak mu nepatrí príplatok za nadčas.

Niektoré firmy majú v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnuté, že za prácu cez víkend má zamestnanec nárok ešte aj na príplatok za prácu za sobotu alebo nedeľu. Toto už však oporu v ZP nemá, je to ešte nárok v zmysle staršej legislatívy. Avšak ak je to zmluvách dohodnuté, zamestnávateľ za takúto prácu môže zamestnancovi vyplatiť aj takéto príplatky.  

ZP umožňuje dohodnúť v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom, že v jeho mzde už je zahrnutá prípadná práca vo sviatok. Ak by teda takýto zamestnanec vo sviatok pracoval, tak už nemá nárok  na príplatok za prácu vo sviatok.

Komentáre k článku:

Súvisiace témy k článku:
                  
KROS
Share via
5 Shares