Evolúcia účtovníctva: Od hliny po stroje

Obzriete sa niekedy v spomienkach cez rameno do neďalekej minulosti a porovnávate, ako sa váš život a práca zmenili za posledných pár rokov? K lepšiemu? K horšiemu? Niektoré aspekty našej práce sa zjednodušili, niektoré sa úplne vytratili a vznikli nové. Akúkoľvek prácu robíme, zmeny prichádzajú. Niekedy sú také plynulé, že ich ani nepostrehneme. Inokedy sú obrovské a prevrátia náš pracovný režim hore nohami. Zmeny vo vedení účtovníctva za posledných 5000 rokov sa dajú ťažko zhrnúť do jedného článku, ale je takmer fascinujúce nimi prejsť – aspoň nostalgicky. Čo všetko sa zmenilo za 5000 rokov vedenia účtovníctva?

Hlinené tabuľky – uchované dodnes

Prvé účtovné záznamy boli vytvorené na hlinených tabuľkách, a to tak ďaleko v minulosti, ako sa objavil pojem obchodovanie/trh. Zaznamenávať množstvo predaného a kúpeného tovaru na trhoch nebolo ničím výnimočným – obchodníci získavali prvé základné prehľady o svojich ziskoch. Starovekí Egypťania tieto záznamy povýšili, keď v rokoch 3300 – 2000 p. n. l. zaznamenávali nielen obchodné transakcie, ale aj výbery daní a prepočty, koľko bohatstva faraón získal, ak každá hlava jeho ríše odovzdala to, čo mu patrilo. Grécko v 5. storočí n. l. zakladá povolanie „verejný účtovník“. Predstavoval kontrolóra štátnych financií, akúsi autoritu, na ktorú sa obracali bohatí občania antickej ríše. Rímski správcovia peňazí zas prispeli v rovnakom období založením pojmu „rozpočet“ tak, ako ho poznáme aj dnes.

Rozmach stredoveku

Stredoveká Európa 13. storočia už naplno využívala koncept peňazí ako univerzálneho platidla, za ktoré sa dal získať tovar či služby. Obchodníci sa čoraz viac spoliehali na podrobné finančné záznamy, najmä tie o dlhoch a pôžičkách, ktoré sa prepletali s kúpami a predajmi. Už tu prichádzali na to, že jednotlivé obchodné transakcie je potrebné sprehľadniť, aby mohli efektívnejšie sledovať, či ich obchod naozaj prosperuje.

Ak by vás zaujímalo, komu vďačíme za vytvorenie pojmov náklady/výnosy alebo tiež aktíva/pasíva, bol to práve Benedetto Contrugli, ktorý v roku 1458 vynašiel základy podvojného účtovníctva a priniesol tak revolúciu do vedenia obchodných záznamov vtedajších obchodníkov.
K týmto pojmom sa pridali základné postupy vedenia prehľadnej účtovnej knihy a dennej knihy tržieb – akejsi predchodkyne pokladničnej knihy. Kto iný by mohol vytvoriť pedantný systém zaznamenávania príjmov a výdavkov, ak nie františkánsky mních Luca Bartolomes Pacioli? Dodnes známy ako „otec účtovníctva“.

Pokrok a prvé účtovné firmy

Každý obchodník bol zo začiatku aj svojím vlastným účtovníkom. Prečo? Komu inému by dôveroval s vlastnými peniazmi, ak nie sebe? Nikto sa nechcel chváliť, koľko peňazí mu cinká v truhlici pod posteľou – mohlo by ho to totiž stáť život. Ale rok 1854 prináša zmenu aj v tomto smere. Obchody sa rozrastajú a objem tržieb a výdajov sa vlastníkom firiem sleduje ťažko. Vzniká tak priestor na vytvorenie prvej profesionálnej organizácie združujúcej účtovníkov založenej v Škótsku. Na ňu sa obracali veľké firmy so žiadosťou o spravovanie účtovníctva.

Účtovníci si tiež uvedomovali potrebu vytvorenia pomôcok na zrátavanie obrovského množstva tržieb a výdajov. Prvá účtovnícka kalkulačka bola vynájdená Američanom Williamom Burroughsom v 80. rokoch 18. storočia. Samozrejme, nemala nijakú pamäť. Umožňovala však účtovníkom prepočítavať účty svojich klientov s vyššou presnosťou a rýchlejšie.

V mnohých amerických filmoch z prostredia firiem sa objavovali perforované štítky. Išlo o jednoduché účtovné karty, ktoré niesli informáciu o obchodnej transakcii. Vkladali sa do strojov, ktoré informáciu prečítali a vytlačili záznam o obchode. Tieto záznamy vedel prečítať prístroj od IBM v počte 100 kariet za minútu už v roku 1928. Prvý počítač, zakúpený výslovne na účtovnícke procesy, bol nasadený v roku 1955. Po druhej svetovej vojne spoločnosť General Electric zakúpila počítač nazvaný UNIVAC, ktorý prepočítaval zamestnancom výplaty a uchovával dáta na magnetických páskach. Trvalo mu to 40 hodín.

Technologická evolúcia

60. roky 19. storočia sa niesli v znamení elektronickej výmeny dát. Zbohom hlina a papier, zbohom perforované tabuľky. Obrovské národné spoločnosti zamestnávajúce tisícky pracovníkov ako Ford či General Motors zasielali informácie o obchode elektronicky. Dnes tak fungujú všetky firmy na svete. Netreba preto pochybovať o tom, že šlo o prelomový krok pri spracovaní finančných dát. A tu sa už dostávame ku skutočnej revolúcii v oblasti účtovníctva – k zrodu prvého softvéru, ktorý umožňoval viesť účtovné záznamy na princípoch podvojného účtovníctva – VISICALC. Prvýkrát bol použitý v roku 1978. Na jeho základoch bola založená vo svete dnes najrozšírenejšia účtovná online platforma – Quickbooks, ktorú v súčasnosti používa viac ako 4,5 milióna firiem.

Boom poloautomatizovaných a plne automatizovaných procesov

Slovenským účtovníkom na začiatku 90. rokov pomáhali prvé sofistikované účtovné programy ako KODAS, Datalock alebo MRP. Program ALFA pre jednoduché účtovníctvo, nasadený firmou KROS v roku 1995, vyžadoval manuálne zadávanie údajov a prepočty rozpisov súm, ktoré podliehali a nepodliehali DPH. Pritom už rok 2000 prináša prvú automatizáciu účtovných procesov, pracujúcu na pozadí a rozoznávajúcu rôzne typy dokladov, vzory a šablóny, ktoré sa aplikujú a šetria tak účtovníkom čas pri spracovaní obchodnej transakcie.

Tu sa opäť dostávame k myšlienke umelej inteligencie, ktorá predstavuje ďalší level pri automatizácii účtovných procesov. Predpokladom je, že umelá inteligencia bude v nasledujúcich rokoch schopná samostatne zaúčtovať faktúry, spracovať výplaty zamestnancov, dane, bankové výpisy a vykonať kompletnú kontrolu účtovníctva. A to bez akéhokoľvek dohľadu človeka. Ak sa výrobcom programov podarí dosiahnuť stav, že umelá inteligencia pracujúca na ich pozadí bude 100 % bezchybná, vytvorí pre účtovníka priestor na to, aby svoju činnosť presunul od spracovania dát k ich analýze a interpretácii.

Minulosť nám ukazuje, že účtovníctvo prešlo evolúciou, ktorej hlavným cieľom bolo zvýšiť presnosť vedenia záznamov, robiť bezchybné prepočty a v neposlednom rade – pracovať rýchlejšie. Tento trend sa nemení. Stále chceme od tohto evolučného procesu tie isté veci – rýchlosť, presnosť, spoľahlivosť. Akurát ich prenášame na stroje a softvéry. Vývoj nezastavíme.

Komentáre k článku:

Súvisiace témy k článku:
KROS
Share via