Menu

Konto pracovného času

Ustanovenie Zákonníka práce § 87a o konte pracovného času bolo novelizované do súčasnej podoby novelou Zákonníka práce č. 361/2012 Z.Z., ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2013. Touto novelou došlo k zlúčeniu ustanovenia § 87a o konte pracovného času s ustanovením § 142a o flexikonte, a zároveň bol celý § 142a zo Zákonníka práce vypustený. Na druhej strane v § 87a o konte pracovného času, sa predĺžilo vyrovnávacie obdobie z 12 mesiacov na najviac 30 mesiacov, a zároveň sa do § 142 doplnil nový odsek, ktorým sa pripúšťa situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, riešiť aj postupom podľa § 87a. Okrem spojenia týchto dvoch významovo podobných inštitútov, došlo aj k zmene určitých pravidiel, týkajúcich sa Konta pracovného času.

Zamestnávateľ môže zaviesť konto pracovného času výlučne len vtedy, ak v organizácii pôsobí odborová organizácia, zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník. Základom jeho zavedenia je dohoda so zástupcami zamestnancov, alebo dojednania, vyplývajúce z uzavretia kolektívnej zmluvy. V zmysle § 12 nie je možné túto dohodu obísť dohodou so zamestnancom a ani rozhodnutím zamestnávateľa. Dohoda o konte pracovného času musí mať písomnú formu.

V zmysle platnej legislatívy je potrebné v kolektívnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov dohodnúť vyrovnávacie obdobie, ktoré nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov. Okrem toho je nutné zohľadniť aj maximálnu hornú hranicu priemerného týždenného pracovného času v týždni, čo znamená, že priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov. Konto pracovného času ďalej zamestnávateľovi ukladá povinnosť viesť účet konta pracovného času. Účet konta pracovného času je typ rozdielového účtu, kde sa eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným  pracovným časom a skutočne odpracovaným časom. Ďalej sa eviduje aj rozdiel medzi vyplatenou zložkou mzdy a zložkou mzdy, ktorá by bola zamestnancovi vyplatená v prípade skutočne odpracovaného času. Opodstatnenie rozdielového účtu je najmä pri vyrovnávaní konta pracovného času, na konci vyrovnávacieho obdobia a pri ukončení pracovného pomeru. Na základe údajov, ktoré sú zaznamenané v účte konta pracovného času, môžu nastať dve situácie:

  1. Ak bola zamestnancovi poskytnutá nižšia základná zložka mzdy, ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi tento rozdiel doplatiť.
  2. Ak bola zamestnancovi poskytnutá vyššia základná zložka mzdy, ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času, vtedy je na rozhodnutí zamestnávateľa, či bude požadovať vrátenie mzdy zamestnanca. Nárok na vrátenie základnej mzdy, ktorá bola poskytnutá pri výkone práce nad rozsah odpracovaného pracovného času vzniká, ak pracovný pomer bol ukončený podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) alebo § 68 ods. 1. Uplatnenie práva zamestnávateľa je možné len súdnou cestou a v časovom horizonte do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru.

Existencia konta pracovného času v spoločnosti nevylučuje možnosť vykonávať aj prácu nadčas. Prácou nadčas, pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, sa rozumie práca vykonávaná nad rámec definovaného týždenného pracovného času, a súčasne nevykonávaná v rámci pracovných zmien konta pracovného času. Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o stave konta pracovného času pri každom vyúčtovaní mzdy na jeho výplatnej páske.

Komentáre k článku:

Súvisiace témy k článku:
            
KROS
Share via