Nové pravidlá transferového oceňovania zvýšia daňový základ i zaťaženie účtovníkov

Obchody medzi dvoma firmami, ktoré sú vzájomne prepojené, sú v praxi bežné. Dôvodom sú bežné potreby praxe, no často aj daňová optimalizácia. Vzájomná fakturácia dodávok tovaru i služieb, pôžičky, predaj či prenájom majetku sú len niektorými z nich. Do konca roka 2014 nepodliehali špeciálnymi daňovým pravidlám a bolo možné ich realizovať za ľubovoľnú cenu. Od januára 2015 však ceny podliehajú pravidlám pre transferové oceňovanie, aké sa doteraz vzťahovali len na cezhraničné obchody medzi navzájom prepojenými subjektmi. Daňové výhody tak prestávajú byť atraktívnymi.

Čo je to závislá osoba?

Pod pojmom “osoba” chápe zákon o dani z príjmov akýkoľvek subjekt: podnikateľský subjekt (obchodnú spoločnosť i SZČO) ako i fyzickú osobu nepodnikateľa. Viaceré osoby môžu byť v niektorých prípadoch navzájom “závislé”. Kedy?

  • Ak ide o osoby blízke, t. j. príbuzní vymedzení v § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka,
  • ak ide o osoby ekonomicky a personálne prepojené – t. j. sú prepojené spoločnými vlastníkmi alebo štatutármi (§ 2 písm. o) zákona o dani z príjmov),
  • ak ide o osoby prepojené inak, t. j. ide o prepojenie realizované za účelom daňovej optimalizácie.

Aké obchody podliehajú transferovému oceňovaniu?

Akékoľvek “vzájomné obchodné vzťahy”, teda napríklad:

  • dodávky tovaru a služieb, a to nielen medzi napr. dvoma spoločnosťami so spoločným spoločníkom či štatutárom, ale napr. aj v praxi častá fakturácia medzi SZČO a eseročkou, v ktorej je daná fyzická osoba spoločníkom
  • pôžičky a úvery – medzi prepojenými spoločnosťami ako medzi fyzickou osobou a “jeho” eseročkou
  • predaj a prenájom majetku – napr. predaj či prenájom automobilu či iného majetku fyzickou osobou eseročke, v ktorej je spoločníkom a naopak
  • autorské licenčné zmluvy – obchod, v rámci ktorého fyzická osoba poskytuje právo na použitie diela eseročke, v ktorej je spoločníkom (častá situácia najmä v oblasti informačných technológií)

Aké povinnosti majú závislé osoby pri vzájomných obchodoch?

Povinnosti sa vzťahujú na osobu, ktorá vzájomným obchodom znížila základ dane – inak povedané: v danom obchodnom vzťahu figurovala v postavení odberateľa a nákup si uplatnila ako daňový výdavok.

O aké povinnosti teda ide?

  • Viesť podrobnú dokumentáciu, preukazujúcu rozdiel medzi cenou v predmetnom vzťahu a trhovou cenou v nezávislom obchodnom vzťahu – jej cieľom je buď preukázať danú cenu ako nezávislú a daňovo uznateľnú alebo vyčísliť rozdiel. V dokumentácii sa použije jedna z metód vymenovaných v § 18 ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, Rozsah a hĺbka dokumentácie pritom závisí od veľkosti účtovnej jednotky (mikro – malá – veľká účtovná jednotka).
  • Rozdiel medzi skúmanou a trhovou cenou pripočítať k základu dane. Týmto sa teda daňová výhoda zo vzájomného obchodovania minimalizuje a základ dane, resp. daň z príjmov budú vo výške, v akej by boli aj bez realizácie vzájomného obchodu.
  • V prípade, ak rozdiel zistí daňová kontrola, daňový základ upraví nielen odberateľ, ale aj druhá strana, t. j. dodávateľ, ktorý si základ dane zvýšil (korešpondujúca úprava na základe povolenia správcu dane).

Transferové oceňovanie ako ďalšia záťaž pre účtovníkov

Zavedenie pravidiel pre transferové oceňovanie aj pre tuzemské obchody je očividne súčasťou vládneho cieľa vybrať od podnikateľských subjektov viac na daniach. Okrem tejto diskutabilnej snahy však neúnosne zaťažuje daňovníkov – a najmä ich účtovníkov – dokumentačnými povinnosťami. Pravidlá pre vypracovanie dokumentácie nie sú zároveň presne určené, rovnako ako postup pre úspešnú obhajobu predmetnej ceny.

Komentáre k článku:

Súvisiace témy k článku:
KROS
Share via