Dve mysle, alebo emócie v nás

Opäť sa s vami chceme podeliť o niečo z nášho know-how, uplatniteľné nielen vo firmách so SCRUMOM. Tentoraz ide o tému emócie v ťažkých rozhovoroch. Pozrite sa, ako to riešime u nás.

Zamýšľate sa s odstupom času nad situáciami, ktoré ste zažili a sami sebe nerozumiete, prečo ste sa zachovali, tak ako ste sa zachovali? Uvažujete, ako je vôbec možné, že ste to či ono povedali? Vtedy ste urobili to najlepšie, čo ste vedeli, no teraz by ste to radšej vzali späť? Podľa knižky Emocionálna inteligencia za túto rozpoltenosť môžu dve mysle, ktoré máme.

Konkrétne je to racionálna myseľ, ktorá chápe, premýšľa, vyjadruje myšlienky a rozhoduje na základe faktov. Druhou je emocionálna myseľ, ktorá predstavuje silný a spontánny systém, ktorý je však niekedy nelogický. Spoločne predstavujú dva druhy poznania a vzájomne sa dopĺňajú až do chvíle, kedy naplno prevezme kontrolu jedna z nich.

Emocionálna myseľ preberá kontrolu vo chvíľach ohrozenia a vyburcuje nás konať. Je totiž rýchlejšia, nezvažuje možnosti, ale spontánne reaguje. Keď preberie kontrolu, tak racionálna myseľ nie je schopná fungovať, nedokáže sa sústrediť na bežné veci, dokonca často nedokáže ani len počúvať. V časoch pravekých lovcov nám táto inteligencia pomohla prežiť, no na čo nám je dnes? Na čo nám je systém, ktorého reakcie sa s odstupom času zdajú prehnané? Nedajte sa oklamať. Emocionálna myseľ má dôležitú úlohu aj v dnešnom svete. Na zvládnutie prípadných negatívnych dopadov môže pomôcť poznanie, že emocionálna myseľ existuje a ako funguje.

Negatívne emócie v rozhovoroch

Niekedy negatívnu emóciu do rozhovoru prinesie samotná téma debaty. Inokedy negatívnu emóciu môže vyvolať pocit ohrozenia života, ohrozenia sebaúcty alebo dôstojnosti. Takúto hrozbu dokáže spustiť aj malá, no nesprávne položená požiadavka. Z tohto hľadiska je dôležité si vysvetliť rozdiel medzi prednesením sťažnosti, kritiky či dokonca opovrhnutím.

Sťažnosť

Nepredstavuje priamo kritiku druhej strany. Pri sťažnosti popisujeme presne to, čo nám prekáža. Popisujeme činnosti, ktoré druhá strana urobila spolu s pocitmi, ako to na nás vplýva. Napríklad: „Keď nevyplníš prezentáciu v dohodnutom čase, mám pocit, že to pre teba nie je rovnako dôležité“. Teda neútočíme na osobnosť.

Kritika osobnosti

Kritika osobnosti už predstavuje globálny útok na druhú stranu. Pri kritike napádame osobnosť človeka na druhej strane. Patria sem vety typu: „Nedá sa na teba spoľahnúť“, „Chováš sa ako debil“.  Sú to chuťovky, ktoré ani povedať nechceme, no v návale emócií vyletia ani nevieme ako. Často ich posilníme výrazmi ako „vždy“, „stále“, „nikdy“. Druhá strana sa v tomto prípade cíti bezmocná, ponížená. Vedie to k tomu, že prestane počúvať, uzavrie sa do vlastných myšlienok, čo bráni zlepšeniu situácie.

Kritika spojená s opovrhnutím

Toto je najtoxickejšia forma rozhovoru. K útoku na osobnosť druhej strany pribalíme výsmešný úškrn alebo pohŕdavý tón hlasu. Druhá strana štandardne reaguje útokom alebo útekom. Útok skončí nezmyselnou slovnou prestrelkou, teda škaredou hádkou. Útek je škodlivejší. Prejaví sa ľadovým tichom, alebo odmietnutím spolupráce.  Časté používanie tohto druhu kritiky má devastačné účinky a likviduje možnosť vyriešiť nezhody.

Ako z toho von?

Riešenie, hoci nie je jednoduché, exituje. Na jeho uplatnenie je však potrebná veľká dávka sebauvedomenia, sebakontroly a chuti znova a znova to skúšať. Bez tréningu to totiž nejde. Pretože vieme, že v návale emócii už neuvažujeme racionálne, v súlade s týmito pravidlami by sme mali fungovať na každodennej báze, aby sme sa naozaj kritickým situáciám dopredu vyhli.

Nevyhýbajte sa konfliktom

Neutekajte pred konfliktami, aj keď sú nepríjemné. Ak sa aj nejaká boľavá téma otvorí, berte to ako snahu udržať zdravé vzťahy na správnej ceste. Keď necháte nespokojnosť neriešenú, tak pomaly vrie, naberá na sile až kým nevybuchne. Pri priebežnom riešení sa postupne zmenšuje. Preto riešte veci, kým sú malé. Nedovoľte im, aby prerástli do veľkých, ťažko riešiteľných problémov.

Neponúkajte riešenie hneď

Možno od začiatku debaty máte riešenie, ktoré danú situáciu s prehľadom vyrieši. Neponúkajte ho však hneď. Nechajte nech druhá strana povie všetko, čo má na srdci. Počúvajte ako najlepšie viete a snažte sa pochopiť, o čo skutočne ide, čo je skutočným problémom. Druhá strana sa vďaka tomu upokojí, bude mať pocit, že je vypočutá. Potom môžete prejsť k riešeniam a pokojne to môže byť to vaše, ktoré ste mali už na začiatku debaty.

Predkladajte požiadavky, neútočte na osobnosť

Vyhnite sa útokom na osobnosť druhej strany. Nedávajte najavo pohŕdanie. Ak potrebujete dosiahnuť nápravu situácie, popíšte správanie, konkrétne činy, ktoré vám prekážajú a vždy sa snažte vrátiť debatu do tejto roviny. Útoky na osobnosť sú len prázdne reči, ktoré nič nevyriešia.

Čo robiť, keď cítim, že emócie preberajú kontrolu?

To sú síce pekné veci, ale čo robiť, keď napriek všetkému cítim, ako to vo mne začína vrieť? Ak si rastúce emócie uvedomíte dostatočne skoro, môžete sa pokúsiť o pochopenie. Pokúste sa získať zmierňujúcu informáciu, vysvetlenie postoja druhej strany. Vzájomné pochopenie často býva liekom samo o sebe.

Ak ste už rozbehnutí a emócie sú pri moci, je potrebné upokojenie adrenalínového návalu v bezpečnom prostredí. Debatu radšej rozpustite a doprajte si čas na ukľudnenie v prostredí, kde nehrozia ďalšie spúšťače hnevu. V tomto čase si však doprajte aj krátku sebareflexiu. Preskúmajte myšlienky, ktoré vám bežia hlavou a ak medzi nimi nájdete myšlienky nevinných obetí („toto som si nezaslúžila“, „toto už je priveľa“,…) spochybnite ich. Takýto rozhovor sám so sebou pomôže postupne sa oslobodiť od toxických myšlienok, ktoré nás viac nebudú rozčuľovať ani trápiť.

Komentáre k článku:

Súvisiace témy k článku:
      
KROS
Share via